Začíname sériu rozhovorov s prijímateľmi v ktorých budeme zbierať názory a skúsenosti ľudí priamo zapojených do realizácie projektov spolufinancovaných z európskych fondov v rámci programu Interreg Poľsko – Slovensko.
Aktuálny rozhovor sa týka projektu: Spoločne proti následkom klimatických zmien v poľsko-slovenskom pohraničí. Krízové riadenie v teórii a praxi.
Rozhovor sme uskutočnili so zástupcom vedúceho partnera projektu, pánom Michalom Stawarským, riaditeľom Združenia Euroregión „Tatry“.
Aké sú hlavné ciele projektu?
Hlavným cieľom projektu je zvýšenie efektivity činností dobrovoľných hasičských zborov z Poľska a zo Slovenska pri zmierňovaní následkov prírodných katastrof spôsobených zmenou klímy v podporovanej oblasti okolo Tatier. Tento cieľ chceme dosiahnuť vybavením 47 jednotiek dobrovoľných hasičských zborov z Poľska a Slovenska potrebnou technikou a špecializovanými školeniami.
Záleží nám tiež na vytvorení spoločného systému spolupráce a akčného plánu pre prípad výskytu prírodnej katastrofy. Veríme, že jednotnosť riešení, štandardizované vybavenie a možnosť stretnutí a výmeny skúseností výrazne zlepšia spoluprácu dobrovoľných hasičských zborov v rámci Euroregiónu „Tatry“ v oblasti cezhraničného krízového riadenia. Celý projekt doplní aj širšia ekologická osveta obyvateľov územia, ktoré je súčasťou projektu, ako výsledok rozsiahlej vzdelávacej kampane.
Aké sú silné stránky projektu?
Z nášho pohľadu je jednoznačne silnou stránkou projektu jeho realizácia v širokom poľsko-slovenskom partnerstve. Priamo na realizácii aktivít sa podieľa Združenie Euroregión „Tatry“, ktoré združuje desiatky územných samospráv z Malopoľského vojvodstva, 8 samospráv a 47 jednotiek hasičských zborov z Poľska a Slovenska.
Takáto partnerská štruktúra umožnila zapojiť do projektu dobrovoľné hasičské zbory z pohraničia, ktoré by samostatne nemali dostatočné finančné ani organizačné zdroje na podanie žiadosti o financovanie. Dobrovoľné hasičské zbory sú pritom základným článkom systému krízového riadenia a v prípade prírodnej katastrofy v pohraničí sú často prvé na mieste udalosti a najlepšie poznajú lokálne podmienky a možnosti ochrany pred hroziacimi nebezpečenstvami.
Vďaka špecializovaným školeniam a tréningovým aktivitám získajú hasiči potrebné znalosti a skúsenosti na odstraňovanie následkov živelných pohrôm v horských oblastiach. Takto sa stanú ešte profesionálnejšími pri zásahoch počas prírodných katastrof a zakúpené vybavenie im umožní tieto zásahy vykonávať efektívne.
Prečo ste si vybrali práve program Interreg Poľsko – Slovensko?
Len v horských oblastiach okolo Tatier sa za posledných 30 rokov vyskytli všetky možné druhy prírodných katastrof, ktoré sú do veľkej miery dôsledkom klimatických zmien. Každý z nás si pamätá napríklad tzv. tisícročnú povodeň v roku 1997, ktorá spôsobila zaplavenie tisícov domov a poškodenie cestnej infraštruktúry v južnom Malopoľsku, ako aj v Prešovskom a Žilinskom kraji, alebo Veľkú Kalamitu v roku 2004, ktorá zničila nielen 20 % lesov v celých Tatrách, ale aj množstvo objektov.
Povodne, suchá, búrky, víchrice, snehové kalamity, zosuvy pôdy – počas týchto udalostí sa jasne ukázalo, že efektívne reagovanie na katastrofy v susediacich pohraničných oblastiach Tatier si vyžaduje koordinované opatrenia: úzku spoluprácu záchranných zložiek z Poľska a Slovenska, spoľahlivé stratégie a komplexné vybavenie.
Bohužiaľ, rozdielne riešenia, neštandardizované vybavenie a nedostatočné možnosti širšej spolupráce medzi dobrovoľnými hasičskými zbormi na oboch stranách poľsko-slovenskej hranice doteraz výrazne znižovali ich operačnú efektivitu a rýchlosť spoločných zásahov v krízových situáciách. Keď teda program Interreg Poľsko – Slovensko ponúkol podporu v rámci priority „Prírode blízke a bezpečné pohraničie“ na prevenciu rizík súvisiacich s prírodnými katastrofami, bolo to pre nás ideálne riešenie. Vzhľadom na spoločné potreby pohraničia sme sa bez váhania rozhodli iniciovať projekt, ktorý komplexne zvýši efektivitu činnosti dobrovoľných hasičských zborov v reakcii na krízové situácie v oblasti Tatier.
Aké výhody prináša tento program v porovnaní s inými?
Hlavnou pridanou hodnotou programu Interreg Poľsko – Slovensko je možnosť riešiť spoločný problém existujúci na oboch stranách hranice v rámci poľsko-slovenského partnerstva. Pri záchrannej akcii nezáleží na tom, na ktorej strane hranice sa nachádza zranená osoba alebo akej je národnosti. Najdôležitejšie je rýchle a účinné poskytnutie pomoci.
Aby táto pomoc bola efektívna, je potrebný spoločný systém spolupráce a plán pre prípad výskytu prírodných katastrof, čo je možné iba v rámci cezhraničného krízového riadenia. Bez tejto spolupráce by výsledky projektu mohli byť dosiahnuté len v obmedzenom rozsahu.
Aké výhody prináša projekt?
Konkrétnym, hmatateľným výsledkom realizácie projektu bude vybavenie 47 jednotiek dobrovoľných hasičských zborov z Poľska a Slovenska potrebnou špecializovanou technikou na vykonávanie záchranných akcií a odstraňovanie následkov prírodných katastrof. Bez tohto vybavenia by hasičské zásahy mohli byť realizované len v obmedzenom rozsahu.
Z nášho pohľadu je však najväčším prínosom projektu vytvorenie spoločných riešení pre reakciu na krízové situácie v horských oblastiach okolo Tatier. Doteraz poľskí a slovenskí hasiči nemali rýchly (t. j. nevyžadujúci súhlas príslušných ministerstiev) mechanizmus reakcie v prípade potreby zásahu v susednej krajine, aj keď išlo o oblasť v blízkosti hranice.
V praxi to znamenalo, že pri cezhraničných zásahoch využívali len všeobecné pravidlá stanovené na úrovni jednotlivých štátov alebo tzv. „hospodárske výjazdy“, ktoré neboli oficiálnymi záchrannými akciami. To znamenalo, že hoci sa dobrovoľní hasiči reálne podieľali na pomoci, neboli za tieto akcie finančne odmeňovaní.
Preto je vytvorenie formálnych základov pre spoločné zásahy skutočným prelomom v tejto oblasti.
Ako som už spomenul na začiatku rozhovoru, dúfame tiež, že výmena skúseností a osvedčených postupov v oblasti záchranárstva pri prírodných katastrofách a užšia spolupráca poľských a slovenských jednotiek povedie k rýchlejším a efektívnejším spoločným zásahom v krízových situáciách.
Kedy a kde budú viditeľné výsledky?
Materiálne výsledky projektu sú už viditeľné. V hasičských staniciach v obci Štrba, v gmine Rabka-Zdrój, v gmine Nowy Targ a v mestách Spišská Stará Ves a Trstená majú hasiči k dispozícii nové špecializované vybavenie na vykonávanie záchranných akcií a odstraňovanie následkov katastrof.
Medzi zakúpeným vybavením sú napríklad čerpadlá, elektrocentrály, hydraulické súpravy a špeciálne vozidlo UTV. Ukážky získaných vedomostí a zručností hasičov zo školení, praktické využitie zakúpeného vybavenia a implementácia spoločných riešení v oblasti krízového riadenia budú prezentované počas spoločných tréningov, ktoré sa uskutočnia v gmine Łapsze Niżne, v obci Štrba a v meste Trstená.
Z bezpečnostných dôvodov simulácie katastrof a zásahové cvičenia nebudú prístupné verejnosti.
Na druhej strane sa každý obyvateľ pohraničia a turisti budú môcť v tomto roku zúčastniť troch cezhraničných podujatí:
- Festival bezpečnosti v Rabke-Zdroji – budú sa prezentovať zásady správania sa pri prírodných katastrofách a zakúpené vybavenie,
- Ekologický happening v Trstenej – zameraný na adaptačné a preventívne opatrenia proti klimatickým zmenám,
- Kurz prvej pomoci a prezentácia zásad krízového riadenia – v Interaktívnom protipožiarnom vzdelávacom centre v Dobczyciach, ktoré bude v rámci projektu prispôsobené na spoluprácu so zahraničnými skupinami.
O termínoch podujatí budeme informovať na webových stránkach partnerov projektu.
Čím sa váš projekt odlišuje od iných cezhraničných projektov?
Náš projekt sa vyznačuje širokým partnerstvom, o ktorom som už hovoril, a tiež komplementárnosťou s ďalším projektom zameraným na hasičské jednotky, „Spoločne bezpečnejšie – integrácia poľských a slovenských hasičských a záchranných služieb“.
Tento projekt sa zaoberá profesionálnymi hasičskými zložkami, ako sú Hasičský a záchranný zbor SR a Hlavné veliteľstvo Štátnej požiarnej ochrany v Krakove, a jeho aktivity sú doplňujúce k nášmu projektu, ktorý je zameraný na dobrovoľné hasičské zbory.
Splnila spolupráca vaše očakávania?
Spolupráca so samosprávami zapojenými do projektu splnila naše očakávania. Väčšina z nich sú naši dlhoroční partneri – skúsené inštitúcie, ktoré sa už mnoho rokov úspešne zapájajú do cezhraničnej spolupráce a realizujú európske projekty.
Rozhodli by ste sa znova pre realizáciu cezhraničného projektu?
Určite áno. Niektorí partneri už realizujú ďalšie cezhraničné projekty v rámci výziev zameraných na cestovný ruch.
Oplatí sa cezhraničná spolupráca?
Jednoznačne áno! A prečo? Ak je projekt správne pripravený a jasne definuje spoločný problém a plánované riešenia, môžeme skutočne očakávať jeho reálne vyriešenie.
Bez cezhraničného projektu by tento problém často zostal nevyriešený alebo len čiastočne riešený na úrovni jednotlivých krajín.
Aké ťažkosti ste zaznamenali počas realizácie projektu?
Počas realizácie projektu sa objavilo niekoľko problémov, ktoré sa týkali najmä:
- predlžujúceho sa procesu verejného obstarávania – kvôli zložitosti detailného opisu predmetu obstarávania,
- nutnosti zavedenia drobných zmien v technických parametroch plánovaného vybavenia,
- dostupnosti plánovaného vybavenia,
- zmeny počtu účastníkov niektorých školení v dôsledku obmedzení vyplývajúcich z príslušných národných predpisov.
Bezpečné pohraničie – ako by ste ho definovali?
Bezpečné pohraničie je podľa nás miesto, kde sa obyvatelia aj návštevníci môžu cítiť bezpečne, pretože v prípade krízovej situácie môžu očakávať rýchly a efektívny zásah záchranných zložiek.
A to je možné vďaka tomu, že 47 jednotiek dobrovoľných hasičských zborov bolo vybavených potrebnými znalosťami, zručnosťami a technikou.
Čo vás počas realizácie projektu najviac prekvapilo – pozitívne alebo negatívne?
Najväčším negatívnym prekvapením boli menšie problémy v spolupráci medzi samosprávami a hasičskými zbormi, ktoré niekedy ťažko chápali požiadavky programu (napr. potrebu dokumentácie a pravidlá zmien v projekte).
Narazili sme aj na problémy s interpretáciou nových predpisov v slovenskom systéme verejného obstarávania.
Ďakujem za rozhovor. Rozhovor poskytol Piotr Biel, Spoločný sekretariát.