Pokračujeme v sérii rozhovorov, ktoré ukazujú, ako sa poľsko-slovenské pohraničie stáva bezpečnejším, odolnejším voči prírodným katastrofám a lepšie prispôsobeným klimatickým zmenám.
V roku 2026 predstavíme výsledky niekoľkých cezhraničných projektov, ktoré boli realizované vďaka podpore z európskych fondov v rámci programu Interreg Poľsko – Slovensko 2021 – 2027.
Z rozhovorov sa dozviete okrem iného, aký vplyv majú spoločné poľsko-slovenské iniciatívy realizované cez hranice na každodenný život obyvateľov a turistov.
Rozprávame sa nielen s partnermi projektov, ale aj s ich konečnými príjemcami.
Rozhovory realizujeme pod heslom: Bezpečnejšie poľsko-slovenské pohraničie pre všetkých!
Aktuálne rozhovory uskutočnil Tomáš Bela z Regionálneho kontaktného body programu v Žilinskom samosprávnom kraji so zástupcami projektu „Spoločne proti dôsledkom klimatických zmien na poľsko-slovenskom pohraničí. Krízové riadenie v teórii a praxi“.
V prvej časti rozhovoru sa zúčastnila zástupkyňa partnera projektu, v druhej časti zase zástupca hasičského zboru, ktorý využil výsledky projektu.
Mohli by ste sa krátko predstaviť a opísať, akú úlohu ste v projekte mali?
Volám sa Andrea Korčušková, pracujem v meste Trstená ako samostatný odborný referent na oddelení vnútornej správy a sociálnych vecí a v rámci realizácie projektu „Spoločne proti následkom klimatických zmien v poľsko-slovenskom pohraničí. Krízové riadenie v teórii a praxi.“ som zastrešovala úlohu projektového manažéra za slovenského partnera mesto Trstená a koordinátora pri súčinnosti projektových úloh partnerov projektu (komunikácia s hlavným partnerom a ostatnými partnermi pri realizácii ich aktivít).
Čo bolo hlavným cieľom vášho projektu a na aký problém reagoval?
Hlavným cieľom projektu bolo zvýšenie efektivity a činnosti Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) na poľsko – slovenskom pohraničí pri zmierňovaní následkov prírodných katastrof spôsobených zmenou klímy na území okolo Tatier. Tento cieľ sme dosiahli zabezpečením špeciálneho materiálno- technického vybavenia pre DHZ, špecializovanými odbornými školeniami (odborná príprava členov DHZ, kurz 1. pomoci) a všetko sme si to overili počas taktického cvičenia (simulované záchranné akcie) v katastri mesta Trstená, na ktorom sa zúčastnili všetci projektoví partneri zo Slovenska a Poľska aj s vedúcim partnerom. Zároveň sme so všetkými partnermi vytvorili spoločný systém spolupráce, tzv. „Akčný plán“ a na záver projektu sme pripravili dvojjazyčný (poľsko – slovenský) propagačný materiál pod názvom „Spolu proti následkom klimatických zmien na poľsko – slovenskom pohraničí“, ktorý slúži na informovanie verejnosti s radami a návodmi, ako zmierniť následky klimatických zmien.
Ako vznikol nápad na projekt, kto bol jeho iniciátorom a ako ste si našli projektového partnera/partnerov?
Mesto Trstená je jedným z členov zoskupenia Euroregiónu Tatry a Európskeho zoskupenia územnej spolupráce TATRY s r. o., ktoré zoskupujú samosprávy a združenia na pohraničí a spoločne riešime problémy poľsko – slovenského pohraničia. Nápad vznikol priamo v teréne – sme územie pod Tatrami, kde v horských oblastiach sa vyskytujú mnohé prírodné katastrofy, ktoré vo veľkej miere zapríčiňujú klimatické zmeny na území. Či to bola povodeň, snehová kalamita alebo veterná kalamita. Pri týchto prírodných udalostiach sa ukázalo, že je nutné, aby sme na tieto katastrofy reagovali koordinovane s úzkou spoluprácou so záchrannými zložkami na poľsko – slovenskom pohraničí. Iniciátorom projektu bol Euroregión Tatry v Nowom Targu, ktorý nás oslovil so žiadosťou, či by sme nechceli zúčastniť tohto projektu.
Čo vás viedlo k účasti práve v programe Interreg?
Program Interreg Poľsko – Slovensko rieši problémy územia poľsko – slovenského pohraničia. Pri prírodných katastrofách na pohraničí ako povodne, suchá, snehové a veterné kalamity či zosuvy pôdy sa ukázalo, že je potrebné, aby sa na tieto katastrofy reagovalo efektívne v súčinnosti s úzkou spoluprácou záchranných zložiek na oboch územiach a potrebným špeciálnym materiálno- technickým vybavením DHZ. Keď program Interreg Poľsko – Slovensko vyhlásil výzvu na predkladanie žiadosti o príspevok na aktivity spojené so zmierňovaním negatívnych následkov a prevenciou rizík súvisiacich s prírodnými katastrofami , ihneď sme vedeli, že by bolo veľmi efektívne a potrebné sa do tejto výzvy zapojiť.
Keby sa vás iný žiadateľ opýtal: „Oplatí sa zapojiť do programu Interreg?“, čo by ste odpovedali jednou vetou?
Určite áno. Ako som už spomínala, program rieši spoločné problémy na pohraničí, ktorého sme súčasťou a práve kataster mesta Trstená leží priamo na pohraničí.
Pristúpme teraz k otázkam týkajúcich sa samotnej realizácie projektu.
Keby ste mali uviesť jednu najdôležitejšiu vec/efekt, čo sa v regióne vďaka projektu „Spoločne proti následkom klimatických zmien v poľsko-slovenskom pohraničí. Krízové riadenie v teórii a praxi.“ zmenilo, čo by to bolo?
Zvýšenie a skvalitnenie akcie s chopchopnosti DHZ Trstená pri záchrane života, zdravia, majetku a životného prostredia obyvateľov a návštevníkov pohraničného územia a určite široké partnerstvo spolupráce na pohraničí, kde v prípade prírodnej katastrofy na pohraničnom území vieme zabezpečiť jednotný systém efektívnej spolupráce.
Ako prebiehala komunikácia medzi partnermi počas realizácie? Čo ste sa naučili od svojich partnerov z Poľska, čo sa nedá vyčísliť peniazmi?
Komunikácia prebiehala osobne, telefonicky, e-mailovo a online. Naučili sme sa rôzne poznatky a praktické skúsenosti od jednotlivých partnerov. Každý partner mal aktivity, na ktorých sme sa spoločne stretli a zdieľali dobré príklady z praxe – to sa nedá vyčísliť peniazmi.
Čo považujete za kľúčové pre dobrú cezhraničnú spoluprácu?
Dobré a široké partnerstvo, spoločný personál a spoločnú realizáciu.
Akým spôsobom bol projekt propagovaný medzi obyvateľmi a širokou verejnosťou?
V rámci projektu mal každý partner vytvorenú webovú podstránku projektu, kde sme zverejňovali všetky informácie o projekte. Každý partner mal vyrobený roll-up, ktorý všetkých účastníkov projektových aktivít informoval o realizácii projektu, partnerov a financovaní z Európskej únie prostredníctvom programu Interreg. Tiež bola vyrobená informačná tabuľa, ktorá je osadená na budove DHZ, ktorá tiež verejnosť informuje o realizácii projektu z programu Interreg. Informácie z aktivít boli zverejnené aj na sociálnych sieťach. Na záver projektu sme vydali zmienený propagačný materiál pod názvom „Spolu proti následkom klimatických zmien na poľsko – slovenskom pohraničí“, ktorý je prístupný širokej verejnosti. Pre mladšiu generáciu bol v Trstenej zorganizovaný hlavným partnerom tzv. „Ekologický happening“ zameraný na adaptačné a preventívne opatrenia proti klimatickým zmenám, ktorý mal veľmi dobrú odozvu (ukážky hasičskej techniky, ukážky zásahových techník ako hasenie, ukážky psovodov, hľadanie nezvestných v ťažko dostupnom teréne).
Aké najdôležitejšie skúsenosti ste si z projektu odniesli?
Systematické a organizované riešenie krízových situácií pri výskyte prírodnej katastrofy. Systematická spolupráca a rozdielnosť zásahových prác slovenských a poľských DHZ.
Čo by ste poradili organizáciám, ktoré zvažujú účasť v programe Interreg?
Určite netreba sa obávať spomenutého programu, nakoľko program rieši spoločný problém nielen jedného partnera, ale problém na oboch stranách hranice. Dôležité je spomenúť, že čím širšie partnerstvo, tým je výsledok efektívnejší a má z neho osoh oveľa väčší počet obyvateľov pohraničia.
Plánujete v budúcnosti pokračovať v cezhraničnej spolupráci?
V najbližšej dobe budeme realizovať 2 malé projekty:
- v rámci Fondu malých projektov spravovanom Žilinský samosprávnym krajom budeme v rokoch 2026 a 2027 realizovať malý projekt s názvom „Aktívnou spoluprácou k ochrane slovensko – poľského pohraničia“,
- v rámci Fondu malých projektov spravovanom EZÚS Tatry, s.r.o. budeme v rokoch 2026 a 2027 realizovať malý projekt s názvom „Prícestné kríže – svedkovia času v poľsko – slovenskom pohraničí“.
Rovnako budeme realizovať aj 2 veľké projekty:
- S cezhraničným partnerom Miasto i Gmina Czarny Dunajec projekt „Pohraničie viacerých kultúr – pohraničie dialógu“,
- S vedúcim partnerom obcou Bobrov a cezhraničnými partnermi Gminou Jablonka i Gminou Spytkowice projekt „Rozvoj turistickej infraštruktúry spoločnej Oravy“.
Dovolím si ešte pár otázok k výsledkom projektu.
Čo vám program Interreg umožnil zrealizovať, čo by inak nebolo možné?
Program Interreg nám umožnil realizovať aktivity, ktoré by bez cezhraničnej spolupráce neboli možné. Vďaka nemu sme mohli nadviazať partnerstvá s organizáciami na druhej strane hranice, zdieľať skúsenosti a spoločne riešiť spoločné výzvy v regióne.
Aké konkrétne výsledky projekt priniesol?
Pre náš DHZ Trstená sme zabezpečili nové špecializované materiálno – technické vybavenie ako napríklad novú mobilnú núdzovú čerpaciu jednotku – vozík, kynologický vozík, defibrilátory, vysielačky, GPS stanice, elektrocentrály, špeciálne zásahové odevy, vybavenie pre psovodov a ich psov, dopravné značenie, mobilné zábrany, svietidlá, rebríky, vybavenie pre zriadenie krízového štábu a mnoho ďalšieho technického vybavenia pre uľahčenie a zefektívnenie práce.
Pre zlepšenie a zvýšenie akcieschopnosti nášho zboru boli zrealizované 2 odborné školenia pre členov DHZ.
Všetky vedomosti, vypracované stratégie a vybavenie sme si prakticky všetci projektoví partneri vyskúšali na taktickom cvičení so simuláciou prírodnej katastrofy a hľadanie zranených v ťažko dostupnom teréne priamo na pohraničí v katastri mesta Trstená.
Ako projekt ovplyvnil miestnu komunitu alebo región?
Projekt mal výrazne pozitívny vplyv na miestnu komunitu aj širší región. Realizáciou projektu sme zvýšili bezpečnosť obyvateľov a návštevníkov pohraničia. Vďaka realizovaným aktivitám sa zlepšila pripravenosť na mimoriadne udalosti, ako sú povodne, víchrice či zosuvy pôdy. Zavedené preventívne mechanizmy a modernizácia technického vybavenia umožňujú rýchlejšiu a efektívnejšiu reakciu záchranných zložiek. Projekt zároveň posilnil informovanosť a povedomie verejnosti. Účastníci projektu sa prostredníctvom školení, cvičení a osvetových aktivít naučili, ako správne reagovať v krízových situáciách, čím sa znížilo riziko paniky a škôd na zdraví či majetku. Dôležitým prínosom bolo aj prehĺbenie spolupráce medzi inštitúciami na lokálnej aj cezhraničnej úrovni. Spoločné plánovanie a koordinácia postupov prispeli k lepšiemu zvládaniu krízových situácií, ktoré často presahujú hranice regiónov.
Niekoľko otázok na veliteľa Dobrovoľného hasičského zboru Trstená a zároveň náčelníka Mestskej polície v Trstenej, ktorý dbá na bezpečnosť obyvateľov.
Mohli by ste sa prosím krátko predstaviť a povedať nám, čomu sa venujete v každodennom živote?
Pracujem ako predseda Dobrovoľného hasičského zboru Trstená a Náčelník Mestskej polície v Trstenej.
Mestská polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní verejného poriadku, ochrany životného prostredia v meste a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení mesta, z uznesení mestského zastupiteľstva a z rozhodnutí primátorky mesta. Taktiež ako veliteľ Dobrovoľného hasičského zboru v meste zodpovedám za akcieschopnosť a zásahovú činnosť hasičskej jednotky.
Ako vyzeral váš pracovný deň pred realizáciou projektu a ako vyzerá teraz, keď máte nové vybavenie/infraštruktúru?
V rámci projektu bolo zakúpené vybavenie a výstroj, ktorou nedisponuje žiaden Dobrovoľný hasičský zbor v okolí a ani najbližšia profesionálna hasičská stanica. Musíme byť pripravení na to, že môžeme byť povolaní na pomoc do rôznych kútov nášho regiónu. Trstenskí hasiči získali novú mobilnú núdzovú čerpaciu jednotku – vozík, kynologický vozík, defibrilátory, vysielačky, GPS stanice, elektrocentrály, špeciálne zásahové odevy, vybavenie pre psovodov a ich psov, dopravné značenie, mobilné zábrany, svietidlá, rebríky, vybavenie pre zriadenie krízového štábu a mnoho ďalšieho technického vybavenia pre uľahčenie a zefektívnenie práce.
Čo tento projekt znamená pre bežného obyvateľa alebo návštevníka regiónu?
Ako už bolo v predošlej odpovedi spomenuté, v rámci projektu došlo k zakúpeniu potrebného vybavenie pre našu činnosť a v prípade živelnej pohromy, ako je napríklad povodeň, dokážeme zasahovať vo viacerých častiach nášho mesta a nemusíme vyžadovať súčinnosť okolitých Dobrovoľných hasičských zborov. Naše zásahy tak budú rýchlejšie a účinnejšie.
Mali ste možnosť spolupracovať bok po boku s kolegami z druhej strany hranice? Aký je to pocit vedieť, že sa v prípade potreby môžete jeden na druhého spoľahnúť?
S kolegami spoza hraníc sme si hlavne precvičili rôzne modelové situácie pri hasičských cvičeniach. Počas týchto cvičení sme si vymenili znalosti, postupy a možnosti zásahov pri konkrétnej živelnej pohrome. Teraz už vieme, ako sa pripraviť a zasahovať v prípade reálneho hasičského zásahu v pohraničnom území.
Máte vďaka takýmto investíciám pocit, že hranica medzi Poľskom a Slovenskom sa stáva už len čiarou na mape a my sa stávame jedným moderným regiónom?
V rámci spolupráce a družby si naozaj môžeme povedať, že sme jeden veľký región bez hraníc. V rámci zásahovej činnosti tu ale vzniká problém, nakoľko hasičské jednotky sú obmedzené v zásahovej činnosti za hranicami svojho štátu. Tu by mal byť vyvíjaný tlak na zodpovedné orgány, ktoré sú kompetentné na úpravu legislatívy s dôrazom na možnosť hasičov vykonávať zásahovú činnosť aj za hranicami svojej pôsobnosti.
Teraz, keď máte spoločne nové vybavenie a systémy s kolegami z Poľska, máte pocit, že ľudia na oboch stranách hranice môžu spať pokojnejšie?
Nepovedal by som to až tak, že obyvatelia na obidvoch stranách hraníc môžu spávať pokojnejšie. Sú totižto situácie, ktoré nedokážeme ovplyvniť ani my s novou a zmodernizovanou technikou. Ide napríklad o bleskové povodne. Čo môžem ale určite povedať je, že zásah pri odstránení následku živelnej pohromy, zmiernení škôd, ochrany života a majetku obyvateľov môže byť účinnejší a rýchlejší ako tomu bolo v minulosti. V Poľsku majú prepracovanejší, kvalitnejší a lepší systém spolupráce medzi profesionálnymi a dobrovoľnými hasičmi. V rámci takej to spolupráce sa máme čo od Poliakov ešte veľa učiť.
Ak by ste mali jedným slovom opísať rozdiel v bezpečnosti pred a po projekte – čo by to bolo?
Jedno slovo: super.
Rozhovory viedli odborníci z Regionálneho kontaktného body programu Interreg Poľsko – Slovensko 2021 – 2027 v Žilinskom samosprávnom kraji.
Realizácia projektu
