Rozhovor: Gasia a zachraňujú - Interreg Polska

Pokračujeme v sérii rozhovorov, ktoré ukazujú, ako sa poľsko-slovenské pohraničie stáva bezpečnejším, odolnejším voči prírodným katastrofám a lepšie prispôsobeným na zmenu klímy.

V roku 2026 predstavíme výsledky viac ako desiatky cezhraničných projektov realizovaných vďaka podpore z Európskych fondov v rámci Programu Interreg Poľsko – Slovensko 2021 – 2027.

Z rozhovorov sa dozviete okrem iného aj to, aký vplyv majú spoločné poľsko-slovenské iniciatívy realizované cez hranice na každodenný život obyvateľov a turistov. Rozprávame sa s partnermi projektov, ako aj s ich konečnými užívateľmi.

Rozhovory realizujeme v rámci hesla: Bezpečnejšie poľsko-slovenské pohraničie pre všetkých!

Aktuálne rozhovory pripravili pracovníci Regionálneho kontaktného bodu Programu v Podkarpatskom vojvodstve.

V prvej časti rozhovoru vystúpil zástupca vedúceho partnera projektu, zatiaľ čo druhá časť prináša rozhovor s priamym beneficiárom výsledkov projektu.

Prvá časť

Môžete sa krátko predstaviť a opísať, akú úlohu ste mali v projekte?

Paweł Wdowiak – starosta obce Sanok (Wójt Gminy Sanok). Ako vedúci organizácie som zodpovedal za strategický dohľad nad realizáciou projektu a koordináciu práce celého projektového tímu. Mojou úlohou bolo dbať na to, aby všetky aktivity prebiehali plynulo, v súlade so schváleným harmonogramom a cieľmi projektu, a tiež pri dodržaní pravidiel Programu Interreg. Osobitnú pozornosť sme venovali dobrej spolupráci so slovenským partnerom a zabezpečeniu efektívnej realizácie všetkých aktivít, ktoré mali reálne prispieť k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľov pohraničia.

Čo bolo hlavným cieľom vášho projektu a na aký problém reagoval?

Cieľom projektu bolo znížiť riziko vzniku katastrof a krízových situácií spôsobených zmenou klímy a minimalizovať ich následky. Projekt bol priamou odpoveďou na rastúce potreby v oblasti zvýšenia bezpečnosti obyvateľov a turistov nachádzajúcich sa v poľsko-slovenskom pohraničí.

Realizácia projektu umožnila zvýšiť pripravenosť záchranných zložiek reagovať na hrozby vyvolané extrémnym počasím, požiarmi a inými krízovými udalosťami. Vďaka modernému vybaveniu, špecializovaným školeniam a posilneniu cezhraničnej spolupráce výrazne vzrástla efektivita záchranných akcií, a tým aj úroveň bezpečnosti celého regiónu.

Ako vznikla myšlienka projektu, kto bol jeho iniciátorom a ako ste našli projektového partnera?

Myšlienka projektu vznikla z reálnych potrieb našich dobrovoľných hasičských zborov a zo skúseností z každodennej spolupráce s partnermi zo Slovenska. Ako samospráva sme sledovali, ako dynamicky sa menia riziká spojené so zmenou klímy – čoraz častejšie prívalové dažde, silný víchor, suchá či požiare lesných porastov. Hasiči sa zároveň musia vyrovnávať s úplne novými výzvami, ako sú požiare elektromobilov alebo fotovoltických inštalácií.

Od začiatku sme vedeli, že samotný nákup techniky nestačí. Ani to najlepšie auto alebo vybavenie nenahradí dobre vyškoleného hasiča. Preto sme sa spoločne s naším partnerom – obcou Sačurov – rozhodli pre projekt, ktorý spája investície do modernej techniky s investíciou do ľudí.

Výsledkom tejto spolupráce bol projekt „Gasia a zachraňujú“, ktorý presahuje tradičný prístup k bezpečnosti. Hasičov sme vybavili modernými vozidlami, špeciálnym odevom a záchranárskou technikou, no zároveň sme im umožnili absolvovať výcvik s využitím zášľahovej komory, trenažéra požiaru elektromobilu a technológie virtuálnej reality. Sú to riešenia, ktoré boli ešte pred niekoľkými rokmi dostupné len v špecializovaných výcvikových strediskách.

Čo vás viedlo k účasti práve v programe Interreg?

Program Interreg je výnimočný tým, že nefinancuje len investície – predovšetkým vytvára priestor na spoluprácu. V našom prípade to bolo obzvlášť dôležité, pretože hrozby sa nekončia na štátnej hranici. Lesné požiare, prudké búrky či povodne môžu zasiahnuť obyvateľov tak v Poľsku, ako aj na Slovensku.

Interreg nám umožnil vytvoriť projekt založený na modernom prístupe k bezpečnosti. Na jednej strane sme doplnili výbavu dobrovoľných hasičov o záchranárske a hasičské vozidlo, vozidlo UTV, špeciálny odev a špecializované vybavenie. Na druhej strane sme investovali do vedomostí a praktických zručností hasičov.

Obrovskou hodnotou projektu boli školenia vedené v podmienkach čo najviac blízkych realite. Cvičenia v zášľahovej komore umožňujú hasičom bezpečne spoznať vývoj vnútorného požiaru a naučiť sa správne reagovať. Trenažér požiaru elektromobilu ich pripravuje na riziká, ktoré ešte nedávno prakticky neexistovali a dnes sa stávajú každodennou realitou. Okuliare VR zasa umožňujú viackrát nasimulovať rôzne scenáre záchranných akcií bez vystavenia ľudí a techniky riziku. Ide o modernú formu výcviku, ktorá dokonale dopĺňa tradičné cvičenia.

Vďaka tomuto projektu získali hasiči z Poľska a Slovenska nie len modernú výbavu, ale nadobudli aj spoločné skúsenosti, spoznali svoje postupy a naučili sa fungovať ako jeden tím.

Ak by sa vás iná obec spýtala: „Oplatí sa ísť do programu Interreg?“, čo by ste odpovedali jednou vetou?

Odpovedal by som: rozhodne áno, pretože Interreg umožňuje nie len získať prostriedky na modernú techniku, ale predovšetkým vytvoriť trvalé partnerstvo, rozvíjať kompetencie ľudí a zavádzať inovatívne riešenia, ktoré reálne zvyšujú bezpečnosť obyvateľov na oboch stranách hranice.

Ktará fáza projektu bola najťažšia a prečo?

Najväčšou výzvou bol začiatok realizácie projektu. Bolo potrebné paralelne spustiť postupy na oboch stranách hranice, pripraviť obstarávania, dohodnúť harmonogram aktivít a dbať na to, aby boli všetky prvky v súlade s pravidlami Programu Interreg. Vyžadovalo si to veľmi dobrú organizáciu a neustály kontakt s partnerom.

Čo bolo najväčšou prekážkou, s ktorou ste sa počas realizácie projektu stretli, a ako ste si s ňou poradili?

Najväčšou výzvou bola koordinácia mnohých aktivít realizovaných súčasne. Nákup špecializovaného vybavenia, organizácia školení, propagačných podujatí a zúčtovanie projektu museli prebiehať v súlade s harmonogramom a požiadavkami programu. Pomohla nám systematická komunikácia, vzájomná dôvera a rýchla reakcia na vzniknuté problémy. Vďaka tomu sa všetky aktivity podarilo zrealizovať podľa plánu.

Počas realizácie projektu sme sa nevyhli ani zmenám, ktoré od projektového tímu vyžadovali veľké odborné nasadenie. Projekty takejto škály musia flexibilne reagovať na vzniknuté okolnosti, avšak v Programe Interreg sa každá podstatná zmena spája s presne definovaným postupom. Ten vyžaduje dôkladnú prípravu, náležité zdôvodnenie a úzku spoluprácu s inštitúciami programu.

Našťastie sme sa mohli spoľahnúť na otvorený a partnerský prístup Spoločného technického sekretariátu. Vďaka priebežnému dialógu a vzájomnému pochopeniu sa podarilo plynulo uskutočniť všetky potrebné zmeny bez narušenia realizácie projektu a s plným zachovaním jeho cieľov a merateľných ukazovateľov. Ukazuje to, aké dôležité sú pri cezhraničných projektoch nie len dobrá organizácia na strane prijímateľov, ale aj partnerská spolupráca s inštitúciami zodpovednými za implementáciu programu.

Vyskytli sa medzi partnermi kultúrne alebo organizačné rozdiely? Ako ste ich riešili?

Prirodzene sa objavovali rozdiely vyplývajúce z predpisov, administratívnych postupov či spôsobu organizácie práce. Nikdy však neboli prekážkou. Práve naopak – vzájomne sme sa učili z vlastných skúseností a spoločne sme hľadali tie najlepšie riešenia. Najdôležitejšie bolo, že všetci mali rovnaký cieľ – zvýšenie bezpečnosti obyvateľov pohraničia.

S akými výzvami ste sa stretli? Čo bolo najdôležitejším ponaučením, ktoré ste si z tejto spolupráce odniesli?

Projekt ukázal, že efektívna cezhraničná spolupráca vyžaduje otvorenosť, dôveru a neustály dialóg. Najväčším ponaučením bolo presvedčenie, že aj tie najnáročnejšie projekty sa dajú zrealizovať plynulo, ak sa partneri vzájomne podporujú a sústredia sa na spoločný cieľ.

Ako prebiehala komunikácia medzi partnermi? Čo ste sa od partnerov naučili, čo sa nedá prepočítať na peniaze?

Komunikácia prebiehala prakticky po celý čas realizácie projektu – organizovali sme stretnutia, online konzultácie a boli sme v neustálom telefonickom kontakte. Najcennejšou sa ukázala výmena skúseností. Spoznali sme iné spôsoby organizácie záchranných akcií, výcviku hasičov a riadenia projektov. Takéto vedomosti sa nedajú kúpiť ani vyčísliť peniazmi.

Čo považujete za kľúčové pre dobrú cezhraničnú spoluprácu?

Predovšetkým dôveru, partnerský prístup a otvorenosť pre dialóg. Cezhraničné projekty vyžadujú aj dobrú komunikáciu, vzájomný rešpekt a vedomie, že úspech sa dosahuje spoločne, nie individuálne.

Akým spôsobom bol projekt propagovaný medzi obyvateľmi?

Záležalo nám na tom, aby obyvatelia mohli vidieť výsledky projektu zblízka už od začiatku. Organizovali sme propagačné podujatia, ukážky záchrannej techniky, prezentácie VR okuliarov a cvičenia s využitím moderných trenažérov. Informácie o projekte sme zverejňovali na webových stránkach, sociálnych sieťach a v miestnych médiách. Chceli sme ukázať, že európske prostriedky sa premietajú do reálnej bezpečnosti obyvateľov. Dôležitú úlohu pri propagácii projektu aj celého Programu Interreg zohrali aj inštitúcie podporujúce jeho implementáciu. Zvlášť by som chcel vyzdvihnúť nasadenie Regionálneho kontaktného bodu Programu Interreg pri Maršalkovskom úrade Podkarpatského vojvodstva.

Počas celej realizácie projektu sme sa mohli spoliehať na jeho podporu – tak v oblasti priebežných konzultácií, ako aj pri informačných a propagačných aktivitách. Zástupcovia kontaktného bodu monitorovali pokrok pri realizácii projektu, zúčastňovali sa na najdôležitejších podujatiach a propagovali jeho ďalšie etapy, čím obyvateľom aj potenciálnym prijímateľom ukazovali, aké konkrétne výsledky prináša cezhraničná spolupráca.

Je to mimoriadne cenné, pretože dobrá propagácia nespočíva len v informovaní o ukončených investíciách. Rovnako dôležité je budovanie povedomia o tom, že prostriedky Programu Interreg reálne ovplyvňujú bezpečnosť, rozvoj a kvalitu života obyvateľov pohraničia a inšpirujú ďalšie samosprávy k realizácii spoločných iniciatív.

Bolo dodržiavanie pravidiel programu Interreg náročné?

Program Interreg kladie vysoké nároky, no práve vďaka tomu sú realizované projekty dobre pripravené a prinášajú trvalé výsledky. Vyžaduje si to dobrú organizáciu, presnosť a systematickosť, avšak pri náležitej príprave to nepredstavuje prekážku, ale záruku vysokej kvality projektu. Podstatným prvkom realizácie projektu bolo jeho efektívne finančné riadenie a priebežné vyúčtovávanie vzniknutých výdavkov. Pri projektoch s takou vysokou hodnotou má udržanie finančnej liquidity kľúčový význam pre včasnú realizáciu všetkých naplánovaných aktivít.

Už vo fáze plánovania sme schválili harmonogram predkladania žiadostí o platbu, ktorý zabezpečoval pravidelný tok finančných prostriedkov a obmedzoval potrebu dlhodobého zapájania vlastných zdrojov prijímateľov. Rovnako dôležitá bola plynulá spolupráca s kontrolórmi prvého stupňa z Podkarpatského vojvodského úradu, ktorí včas overovali predložené žiadosti o platbu. Vďaka tomu prebiehala refundácia vzniknutých výdavkov plynulo, čo umožnilo udržať primerané tempo realizácie projektu a vyhnúť sa riziku omeškania.

Tento zážitok ukazuje, že úspech projektu nezávisí len od dobre naplánovaných odborných aktivít, ale aj od efektívneho finančného riadenia a partnerskej spolupráce s inštitúciami zodpovednými za jeho implementáciu a kontrolu.

Čo by ste dnes urobili jinak?

S odstupom času by som dal ešte väčší dôraz na propagáciu moderných metód výcviku hasičov. Zášľahová komora, trenažér požiaru elektromobilu či VR okuliare vzbudzovali obrovský záujem obyvateľov a ukazovali, ako veľmi sa zmenilo moderné záchranárstvo. Myslím si, že by stálo za to prezentovať tieto riešenia vo ešte širšej miere počas otvorených podujatí.

Aké najdôležitejšie skúsenosti ste si z projektu odniesli?

Presvedčil som sa, že moderná bezpečnosť je spojením troch prvkov – vhodnej techniky, dobre vyškolených ľudí a efektívnej spolupráce. Žiadny z týchto prvkov sám o sebe neprinesie plný efekt, ale spoločne tvoria systém, ktorý reálne zvyšuje bezpečnosť obyvateľov.

Plánujete v budúcnosti pokračovať v cezhraničnej spolupráci?

Rozhodne áno. Projektom sa naša spolupráca neskončila – práve naopak, vytvoril pevné základy pre ďalšie spoločné iniciatívy. Už máme skúsenosti, vzájomnú dôveru a vedomie, že spoločne dokážeme realizovať ambiciózne projekty reagujúce na potreby obyvateľov.

Ako ste pri realizácii projektu mysleli na environmentálne riešenia?

Hoci náš projekt nezahŕňal investície výrazne citlivé pre životné prostredie, od začiatku bol odpoveďou na výzvy spojené so zmenou klímy. Projekt zvýšil schopnosť záchranných zložiek reagovať na lesné požiare a požiare na otvorených priestranstvách, prudké výkyvy počasia a hrozby vyplývajúce z rozvoja nových technológií, ako sú elektromobily či fotovoltické inštalácie. Je to investícia do odolnosti regiónu voči dôsledkom zmeny klímy.

Ak by ste mali ukázať na jednu najdôležitejšiu vec, ktorá sa vďaka tomuto projektu zmenila, čo by to bolo?

Najväčšou zmenou je zvýšenie pripravenosti záchranných zložiek. Dnes majú hasiči k dispozícii moderné vybavenie, sú lepšie vyškolení a pripravení konať v situáciách, ktoré boli ešte pred niekoľkými rokmi pre mnohé jednotky novou výzvou.

Čo vám program Interreg umožnil zrealizovať, čo by inak nebolo možné?

Umožnil vytvoriť komplexný systém spolupráce. Neobmedzili sme sa len na nákup techniky – spojili sme investície s praktickým výcvikom hasičov a budovaním trvalých vzťahov medzi partnermi z Poľska a Slovenska. Práve táto synergia predstavuje najväčšiu hodnotu projektu.

Program Interreg nám umožnil vytvoriť niečo oveľa väčšie než len samostatnú iniciatívu. Okrem nákupu modernej záchrannej techniky sa podarilo vybudovať komplexný systém výcviku hasičov založený na najmodernejších riešeniach.

Hasiči si mohli zdokonaľovať svoje zručnosti v zášľahovej komore, trénovať hasenie požiarov elektromobilov na špecializovanom trenažéri a využívať technológiu virtuálnej reality počas cvičení s VR okuliarmi. Ide o riešenia, ktoré boli ešte nedávno dostupné len v špecializovaných výcvikových strediskách. Najdôležitejšie však je, že táto infraštruktúra a technika s nami zostávajú. Budú slúžiť ďalším generáciám hasičov z Poľska a Slovenska, čím umožnia neustále zdokonaľovanie zručností a prípravu na hrozby, ktoré sa menia spolu s rozvojom technológií a zmenou klímy.

Ako projekt ovplyvnil miestnu komunitu a región?

Obyvatelia získali väčší pocit bezpečia a hasiči nástroje a zručnosti, ktoré im umožňujú účinnejšie pomáhať. Projekt prispel aj k propagácii moderného záchranárstva a ukázal, že európske prostriedky môžu reálne zlepšovať kvalitu života miestnych komunít.

Ako sa bezpečnosť prejavuje v živote detí, seniorov či turistov?

Bezpečnosť sa týka každého z nás. Rodičia majú väčšiu istotu, že ich deti dostanú rýchlu pomoc v prípade nehody. Seniori sa môžu cítiť bezpečnejšie s vedomím, že zložky sú náležite pripravené reagovať. Turisti navštevujúci Bieszczady rovnako profitujú z toho, že v regióne fungujú moderné a dobre vybavené záchranárske jednotky.

Často si myslíme, že hranica nás rozdeľuje. Ako tento projekt dokázal, že je to presne naopak?

Projekt ukázal, že hrozby sa nezastavujú na hranici, a preto by aj odpoveď na ne mala byť spoločná. Dnes sa hasiči z Poľska a Slovenska poznajú, trénujú spolu, vymieňajú si skúsenosti a sú pripravení spolupracovať pri záchranných akciách. Je to ten najlepší dôkaz toho, že hranica môže spájať, a nie rozdeľovať.

Ako bude tento projekt pracovať v prospech regiónu o 5 či 10 rokov?

Jeho výsledky s nami zostanú nadlho. Moderná technika bude aj naďalej slúžiť obyvateľom a skúsenosti získané počas školení sa budú odovzdávať ďalším generáciám hasičov. Čo je rovnako dôležité, zostane partnerstvo a vzájomná dôvera vybudovaná medzi samosprávami a jednotkami požiarnej ochrany. Je to kapitál, ktorý sa nedá zmerať, ale ktorý bude prinášať úžitok po mnohé ďalšie roky.

Realizácia projektu

Druhá časť rozhovoru

Môžete sa krátko predstavovať a povedať, čomu sa venujete?

Volám sa Paweł Sokalski. V bežnom živote pracujem v jednej zo sanockých tovární, kde vykonávam svoje povinnosti spojené s výrobou. Mimo práce aktívne pôsobím v Dobrovoľnom hasičskom zbore v Mrzygłode, kde zastávam funkciu veliteľa (naczelnika). Zodpovedám za operačnú pripravenosť jednotky, koordináciu záchranných prací počas akcií a taktiež dbám o práceschopnosť techniky a prípravu dobrovoľných hasičov na výjazdy. Je to pre mňa nie len povinnosť, ale aj vášeň a možnosť pomáhať miestnej komunite.

Ako vyzeral váš pracovný deň pred realizáciou projektu a ako vyzerá teraz, keď máte novú techniku a infraštruktúru?

Pred realizáciou projektu sme disponovali technikou, ktorá už bola značne opotrebovaná a nebol vždy v súlade so súčasnými výzvami. Dnes je situácia úplne iná. Dostali sme moderné záchranárske a hasičské vozidlo, vozidlo UTV, nové zásahové odevy a špecializované vybavenie. Okrem toho sme sa mohli školiť na profesionálnych trenažéroch, vrátane simulátora požiaru elektromobilu a v zášľahovej komore. Vďaka tomu sme na zásahy pripravení omnoho lepšie než pred niekoľkými rokmi.

Spomínate si na moment, kedy táto technika reálne pomohla v ťažkej situácii? Čo by sa stalo, ak by nebola k dispozícii?

Takýchto situácií bolo už niekoľko. Predovšetkým pri zásahoch v ťažko prístupnom teréne sa veľmi osvedčilo vozidlo UTV. Tam, kde sme predtým museli ísť pešo s ťažkým vybavením, sa dnes vieme rýchlo dostať priamo na miesto. Ak by sme túto techniku nemali, dosiahnutie zraneného alebo zdroja nebezpečenstva by trvalo podstatne dlhšie – a pri záchrane často rozhoduje každá minúta.

Čo tento projekt znamená pre bežného obyvateľa, ktorý využíva vaše služby?

Pre obyvateľa to znamená jednoducho väčšiu bezpečnosť. Keď niekto zavolá pomoc, na miesto vyrazí lepšie vybavená a lepšie vycvičená jednotka. Obyvatelia môžu byť pokojnejší s vedomím, že hasiči majú k dispozícii modernú techniku a sú pripravení zasiahnuť aj v tých najnáročnejších situáciách.

Mali ste možnosť spolupracovať plece pri pleci s kolegami zo Slovenska?

Áno, a bola to veľmi cenná skúsenosť. Spoločné školenia ukázali, že bez ohľadu na jazyk či krajinu máme rovnaký cieľ – zachraňovať ľudí a chrániť ich majetok. Spoznali sme navzájom svoje postupy, vymenili si skúsenosti a dnes vieme, že sa v prípade potreby môžeme na seba spoľahnúť.

Cítite hrdosť, že práve tu sa podarilo zrealizovať niečo v takomto rozsahu?

Samozrejme. Pre našu jednotku aj celú obec je to obrovský krok vpred. Nie každý hasič má možnosť cvičiť na takých moderných trenažéroch alebo používať také vybavenie. Teší nás, že práve tu sa podarilo vytvoriť tak moderné výcvikové a technické zázemie.

O koľko minút rýchlejšie ste teraz pri zranenom?

Je ťažké uviesť jednu konkrétnu hodnotu, pretože každá akcia je iná. Môžem však povedať, že vďaka novej technike a lepšej príprave konáme rýchlejšie a efektívnejšie. Nestrácame čas premýšľaním, či danú úlohu zvládneme – máme zodpovedajúce vybavenie aj vedomosti na to, aby sme konali okamžite.

Projekt sa týka ochrany klímy. Vidíte zmenu vo svojom okolí?

Áno. Čoraz častejšie sa stretávame s prudkými výkyvmi počasia, suchom alebo požiarmi travnatých a lesných porastov. Vďaka tomuto projektu sme lepšie pripravení reagovať na následky zmeny klímy. Vieme účinnejšie chrániť naše lesy, polia, rieky a predovšetkým obyvateľov.

Stáva sa hranica medzi Poľskom a Slovenskom už len čiarou na mape?

V oblasti bezpečnosti jednoznačne áno. Keď sa stretávame na školeniach alebo cvičeniach, nemyslíme na hranicu. Sme hasiči, ktorí sa spoločne pripravujú na poskytovanie pomoci. Buduje to dôveru a pocit spoločenstva.

Dáva vám nová technika väčší psychický komfort počas akcie?

Určite. Na zásah sa ide oveľa pokojnejšie, keď viete, že máte overenú techniku a správne vybavenie. Rovnako dôležité sú školenia. Cvičenia v zášľahovej komore či na trenažéri požiaru elektromobilu nám umožnili nacvičiť si situácie, ktoré sme predtým poznali hlavne z teórie.

Môžu ľudia na oboch stranách hranice spať pokojnejšie?

Myslím si, že áno. Vďaka projektu vzrástli možnosti ako našich jednotiek, tak aj partnerov zo Slovenska. Dnes sme lepšie vybavení, lepšie vyškolení a pripravení na spoluprácu. To sa priamo premieta do bezpečnosti obyvateľov celého pohraničia.

Ako tento projekt prispieva k tomu, že sa obyvatelia môžu cítiť bezpečnejšie počas prudkých lejakov či súch?

Predovšetkým sme lepšie pripravení reagovať na takéto udalosti. Máme moderné vybavenie, vhodné vozidlá a vedomosti získané počas školení. Vďaka tomu sa vieme rýchlejšie dostať na miesto a účinnejšie obmedzovať následky hrozieb spojených so zmenou klímy.