Pokračujeme v sérii rozhovorov, ktoré ukazujú, ako sa poľsko-slovenské pohraničie stáva bezpečnejším, odolnejším voči prírodným katastrofám a lepšie prispôsobeným klimatickým zmenám.
V roku 2026 predstavíme výsledky niekoľkých cezhraničných projektov, ktoré boli realizované vďaka podpore z európskych fondov v rámci programu Interreg Poľsko – Slovensko 2021 – 2027.
Z rozhovorov sa dozviete okrem iného, aký vplyv majú spoločné poľsko-slovenské iniciatívy realizované cez hranice na každodenný život obyvateľov a turistov.
Rozprávame sa nielen s partnermi projektov, ale aj s ich konečnými príjemcami.
Rozhovory realizujeme pod heslom: Bezpečnejšie poľsko-slovenské pohraničie pre všetkých!
Aktuálne rozhovory viedli Jana Repeľová a Lucia Mačupová z Regionálneho kontaktného body programu v Prešovskom samosprávnom kraji.
V prvej časti rozhovoru sa zúčastnili zástupkyne partnera projektu, v druhej časti sa rozhovor uskutočnil s obyvateľmi pohraničia, ktorí využili výsledky projektu. Na záver bol požiadaný aj starosta obce Tatranská Javorina o niekoľko slov týkajúcich sa vplyvu projektu na miestnu komunitu.
Prvá časť
Mohli by ste sa krátko predstaviť a opísať svoju úlohu pri cezhraničnom projekte „Lysá Poľana spája“?
V tomto projekte sme boli zapojení ako partner. Tento projekt bol naším prvým schváleným cestným projektom v rámci Programu Interreg Poľsko – Slovensko 2021 – 2027. A hoci nie sme v pozícii vedúceho partnera, museli sme sa popasovať s novým systémom a podmienkami programu. Výhodou bolo, že s kolegami cestármi z Krakova sme už v minulosti spolupracovali, takže sme sa novými výzvami v projekte popasovali dobre a nevznikli žiadne vážne problémy.
Ako vznikol nápad na projekt s modernizáciou cesty III/3078 na úseku Podspády – Lysá Poľana? Kto inicioval cezhraničnú spoluprácu?
Nápad riešiť práve úsek Podspády – Lysá Poľana vyplynul prirodzene, z našej spolupráce s poľským partnerom. Náš dlhoročný partner – Województwo Małopolskie – Zarząd Dróg Wojewódzkich w Krakowie nás oslovil s návrhom, či by sme nemali záujem riešiť v tatranskom pohraničnom úseku nejaký projekt. Voľba padla hneď na spomínaný prihraničný úsek Podspády – Lysá Poľana. Vtedajšia situácia na danom úseku si vyžadovala investíciu. Preto sme s radosťou prijali návrh na partnerstvo a realizáciu spoločného projektu.
Prečo ste sa rozhodli zapojiť práve do Programu Interreg Poľsko–Slovensko 2021–2027?
Projekty Programu Interreg Poľsko – Slovensko naša organizácia realizuje už v rámci štvrtého programového obdobia. Doteraz sa nám v slovenskom pohraničí cez realizáciu projektov Programu Interreg Poľsko – Slovensko podarilo preinvestovať cca 45 mil. €, zmodernizovať okolo 160 km ciest, zastabilizovať zosuvy, zrekonštruovať mosty, a tiež dovybaviť sa kvalitnou diagnostickou technikou. Ako pridanú hodnotu týchto projektov vnímame vznik nových partnerstiev, výmenu pracovných skúseností, zoznámenie sa s novými ľuďmi. Na základe nových poznatkov, ktoré nám partnerstvá v projektoch prinášajú, dopĺňame a rozvíjame naše vedomosti a zručnosti. Tieto skúsenosti prispievajú k rozvoju našich pracovných postupov a tiež sociálnych a komunikačných zručností. Výsledkom opakovanej spolupráce v rámci projektov sú aj dlhoročné priateľstvá. A to všetko bez Interregu by nebolo možné.
Prečo je dôležité riešiť modernizáciu cestnej infraštruktúry na oboch stranách hranice spoločne?
Finančná situácia u nás (na Slovensku), a tiež v Poľsku nie je úplne ideálna. Prostriedky na modernizácie a rekonštrukcie ciest sa hľadajú čoraz náročnejšie. Práve preto je Program Interreg Poľsko – Slovensko pre nás a aj našich partnerov ideálnym nástrojom na riešenie modernizácií cestných komunikácií v pohraničí. Príkladom je modernizácia cesty na úseku Podspády – Lysá Poľana, ktorá vedie na hraničný priechod. Skvalitnenie infraštruktúry pozitívne vnímajú nie len obyvatelia v prihraničnom území, ale aj turisti, ktorých je v tomto regióne veľa.
Aké rozdiely v postupoch alebo technických normách ste vnímali medzi partnermi? Ako ste ich riešili?
Každý z partnerov musí riešiť technické postupy a povoľovacie procesy v súlade s príslušnými národnými legislatívami. Legislatíva je na oboch stranách hranice podobná, a preto nevznikli výraznejšie problémy pri riešení týchto procesov. Na slovenskej strane sme počas prípravy projektu riešili zámenu ciest so Slovenskou správou ciest, čo nám spôsobilo menšie komplikácie, ale s týmto problémom sme sa vedeli včas vysporiadať, takže všetko dobre dopadlo.
Ktorá fáza projektu bola najnáročnejšia a prečo?
V tomto projekte sme sa nestretli s výraznejšími problémami. Ako som uviedol, tento projekt bol schválený v prvej výzve. Bol naším prvým schváleným projektom, takže sme sa dlhšie nastavovali na nové podmienky programu. V spolupráci s partnerom sme túto náročnú fázu zvládli veľmi dobre, veľa času nám zabralo štúdium programovej dokumentácie, vypracovanie systému implementácie a konzultácie so Spoločným sekretariátom resp. Národným orgánom, ale nakoniec sme úspešne zvládli všetky fázy implementácie.
Ktoré zásahy považujete za najdôležitejšie z pohľadu bezpečnosti cestnej premávky?
Dôležitou úlohou bolo zvýšiť bezpečnosť na križovatke ciest I/66 a III/3078. To sa nám podarilo vhodným usmernením dopravy vodorovným dopravným značením. Dôležitým prvkom bezpečnosti na ceste je vybudovaný autobusový záliv, ktorý ma výrazný dopad hlavne pre cestujúcich autobusovou dopravou. K zvýšeniu bezpečnosti prispel aj osvetlený priechod pre chodcov. Súčasne boli doplnené zvodidlá popri ceste, ktoré vo vysokej miere prispievajú k zvýšeniu bezpečnosti cestnej premávky.
Čo prinieslo nové riešenie priechodu pre chodcov v Podspádoch?
Realizáciou osvetleného priechodu pre chodcov sme sa snažili odstrániť nebezpečné kolízne miesto v cestnej doprave. Tým, že sa tam nachádza autobusová zastávka, vybudovanie a osvetlenie priechodu pre chodcov vo vysokej miere zvýšilo bezpečnosť cestnej premávky pre chodcov.
Ak by ste mali vybrať jednu najdôležitejšiu zmenu, ktorú priniesla modernizácia cesty, čo by to bolo?
Zvýšený komfort a zvýšená bezpečnosť. Na slovenskej strane sme realizovali len 1,5 km, ale tým, že sme riešili križovatku a tiež autobusové zastávky s osvetlenými priechodmi pre chodcov, účastníkom cestnej premávky sa zvýšil dopravný komfort a bezpečnosť účastníkov cestnej premávky.
Ako fungujú modernizované senzory pri meteorologickej stanici a čo prinášajú vodičom?
Meteorologické stanice osadzujeme v našom kraji na cestách s ťažšími poveternostnými podmienkami. Táto meteostanica slúži vodičom, ktorý aktuálne prechádzajú touto cestou, taktiež slúži vodičom, ktorý plánujú cestovať do tohto územia a vedia si aktuálny stav poveternostných podmienok pozrieť v aplikácií pre cestou. Rovnako slúži súčasne aj naším kolegom – dispečerom, ktorý vedia operatívnejšie riadiť zimnú údržbu ciest. Zabezpečením tejto služby pre dispečerov, je zabezpečené efektívnejšie využitie finančných prostriedkov určených na údržbu, taktiež táto služba následne prispieva k ochrane životného prostredia, pretože vozidlá údržby dispečer nevysiela do zásahov, ak to nie je potrebné.
Vidíte v regióne ďalšie úseky, ktoré by mohli byť riešené cezhranične v budúcnosti?
Modernizovaný úsek Podspády – Lysá Poľana (dĺžka 1,5 km) predstavuje prvú etapu cesty, ktorú je potrebné modernizovať. Máme projekčne pripravenú aj druhú etapu, a sme pripravení operatívne reagovať na prípadne výzvy týkajúce sa modernizácie a realizácie ciest v pohraničí. Aktuálne by sme v pohraničnej oblasti urgentne potrebovali riešiť hraničný most Lysá Poľana, ktorý je v havarijnom stave. Doprava je z dôvodu nevyhovujúceho stavu mosta obmedzená. Tento úsek v spolupráci naším partnerom aktuálne investične pripravujeme. Súčasne vieme v regióne nájsť aj iné úseky, ktoré by spĺňali podmienky realizácie v rámci programu, hoci splnenie všetkých stanovených podmienok v programe je náročné.
Plánuje PSK pokračovať v Interreg projektoch aj v ďalšom období?
Veríme, že aj v ďalšom programovom období budú výzvy zamerané na cestné komunikácie, mosty a zosuvy, keďže výsledky týchto projektov sú ešte dlho po realizácií hmatateľné. Veľmi radi by sme sa zapojili do výzvy práve s hraničným mostom v Lysej Poľane, ktorý priamo spája Poľsko a Slovensko. Myslím, že by z toho mohol vzniknúť veľmi pekný projekt.
Realizácia projektu nie sú len budovy alebo vybavenie, sú to aj vzťahy. Pijete „kávu“ s partnermi aj po skončení projektu?
Určite. Máme šťastie, že sme na poľskej strane našli veľmi dobrých spoľahlivých a odborne zdatných partnerov. Vytvorili sa medzi nami už aj priateľské vzťahy a určite sa stretávame aj mimo projektov. Napríklad na akciách organizovanými našimi organizáciami, alebo sa príležitostne stretávame, ak pracovne vycestujeme do Krakove resp. nás navštívia naši partneri, keď majú služobnú cestu na Slovensku. Vždy sa nájde príležitosť a možnosť pre ďalšie stretnutia.
Tu je na mieste poďakovať sa naším partnerom, že sa tomto projekte ujali náročnejšej úlohy Vedúceho partnera a svoju rolu zvládli výborne.
Poďakovanie patrí tiež Spoločnému sekretariátu v Krakove, monitorovaciemu výboru, národným kontrolórom a tiež kontaktným bodom, bez ktorých by realizácia týchto projektov nebola možná.
Druhá časť
Mohli by ste sa krátko predstaviť a povedať nám, čomu sa venujete v každodennom živote?
Občan 1: Michal Makový. Pracujem ako horár a bývam priamo na Lysej Poľane. Prechod poľsko-slovenskej hranice je pre mňa úplne prirodzená súčasť života. Zrekonštruovanú cestu využívam každý deň a poznám ju veľmi dobre v každom ročnom období.
Občan 2: Alfréd Lapšanský. Som už na dôchodku, ale ešte donedávna som pracoval vo Vysokých Tatrách, takže denne som dochádzal do práce práve cez tento úsek cesty. Dnes sa snažím byť stále aktívny, chodím na turistiku, prechádzky a využívam to, čo nám obec ponúka.
Ako táto nová infraštruktúra ovplyvnila váš každodenný život? Je to teraz rýchlejšie, bezpečnejšie alebo jednoducho ľahšie navštíviť známych na druhej strane hranice?
Občan 1: Je pravda, že zatiaľ sa spravila len časť úseku, ale aj to je už cítiť. Tá cesta je bezpečnejšia, lepšie spravená, sú tam zvodidlá, človek má z toho lepší pocit aj keď ide autom. Hlavne je menej kolíznych situácií so zverou, čo je tu bežné. Na druhej strane, najväčší význam to bude mať až vtedy, keď sa to potiahne celé až na Lysú Poľanu. Tam je dnes najväčší problém – veľa áut, veľa turistov, chaos v sezóne. Chýbajú chodníky pre ľudí, a pritom sa bavíme o úseku dlhom približne 7 kilometrov od Podspádov až hore. Ľudia sa pohybujú popri ceste, čo nie je bezpečné. Veľmi by pomohlo aj doriešiť most na Lysej Poľane, ktorý je momentálne v zlom stave a autobusy tadiaľ ani nemôžu prechádzať. To potom súvisí aj s tým, že tam chýba normálna autobusová zastávka, otočisko pre autobusy a celkovo systém. Dnes sa autobus SAD na konci ani nevie poriadne otočiť. Verím, že keď sa to celé dotiahne, bude to mať veľký význam pre nás všetkých.
Občan 2: Ja som na tej ceste strávil roky, takže viem porovnať, ako to vyzeralo kedysi a ako je to teraz. Musím povedať, že rozdiel je veľký. Cesta je širšia, prehľadnejšia, človek sa cíti istejšie. Veľmi dobre spravili aj ten priechod v Podspádoch – je osvetlený, vidno ho z diaľky a vodiči automaticky spomalia, čo predtým vôbec nebolo. To sú veci, ktoré možno na prvý pohľad niekto ani nevníma, ale v praxi robia veľký rozdiel. Samozrejme, ešte to nie je hotové celé, ale už teraz to ukazuje, že to má zmysel. Dúfam, že sa bude pokračovať ďalej rovnakým štýlom.
Máte vďaka takýmto investíciám pocit, že hranica medzi Poľskom a Slovenskom sa stáva už len čiarou na mape a my sa stávame jedným moderným regiónom?
Občan 1: Určite áno, každá takáto investícia má význam, hlavne na hranici, kde to ľudia vnímajú ako prvý kontakt s regiónom. Zatiaľ to ešte nie je úplne ono, lebo kým nie je hotový celý úsek a most na Lysej Poľane nefunguje ako má, preto podľa môjho názoru efekt nie je úplný. Teraz je medzištátna autobusová doprava aj odklonená na iný prechod, takže ten potenciál tu ešte len čaká na využitie. Ale keď sa to dokončí, môže to byť veľmi pekná vizitka správne vynaložených financií z EU.
Občan 2: Ja to vnímam tak, že je dobre, že sa to konečne začalo robiť poriadne. Je vidno, že to nie je len nejaké zaplátanie, ale že sa to robí poctivo – priepusty, krajnice, všetko. To je veľký rozdiel oproti minulosti. Zatiaľ to pomohlo hlavne nám domácim, ale ak sa to potiahne až hore na Lysú Poľanu a vyrieši sa tam doprava, tak to bude mať význam aj pre turistov a celkovo celý región.
Chodíte teraz častejšie na druhú stranu hranice? Čo vás tam naposledy nadchlo?
Občan 1: Úprimne, momentálne ani nie. Na Lysej Poľane je taká hustá premávka, že sa tomu skôr vyhýbam a radšej idem cez iný prechod, aj keď je to dlhšie. Je to hlavne kvôli tomu, že sa tam tvoria kolóny a človek tam zbytočne stráca čas.
Občan 2: Mám to podobne. Občas idem na turistiku do Bielovodskej doliny, ale snažím sa chodiť mimo sezóny, lebo inak je to tam veľmi rušné. Parkovanie je problém, premávka hustá. Ale verím, že keď sa opraví most, spravia sa chodníky a celkovo sa to zorganizuje, tak by som kľudne využíval aj medzištátne autobusové linky hlavne na také výlety. To by bol podľa mňa veľký krok dopredu.
Ako fungujú modernizované senzory pri meteorologickej stanici a čo prinášajú vodičom?
Občan 1: Priznám sa, presne neviem, ako to funguje. Skôr by som bol rád, keby tie informácie boli niekde dostupné aj pre ľudí, napríklad online alebo na nejakej tabuli, aby človek vedel, aké sú podmienky.
Občan 2: Všimol som si, že tam niečo nové pribudlo, ale bežný človek asi ani nevie, na čo to presne slúži. Možno to má význam pre cestárov, len by bolo dobré, keby sa to viac prepojilo aj s reálnym životom, hlavne v zime, keď sú tu v Javorine podmienky často úplne iné ako inde. Niekedy tú prekvapí sneh aj na neskorú jar, či skoro na jeseň.
Čo prinieslo nové riešenie priechodu pre chodcov v Podspádoch?
Občan 1: Ten priechod je naozaj výborný, dobre označený, viditeľný a určite zvýšil bezpečnosť. Takto by to malo vyzerať aj inde.
Občan 2: Je to veľká zmena k lepšiemu. Keď idem ráno alebo večer, vidím ho z diaľky, čo predtým nebolo. Vodiči spomaľujú, dávajú si väčší pozor. Chodci tam majú priestor, nemusia stáť tesne pri ceste. Využívajú ho aj starší ľudia, ktorí nemajú reflexné prvky, a pritom je tam svetlo ako cez deň. Na takej frekventovanej ceste je to naozaj dôležité a podľa mňa by takéto riešenia mali byť samozrejmosťou.
Tretia časť
Zhodnotenie výsledkov projektu so starostom obce: odpovedá Miroslav Michaľák.
Ako starosta obce som úprimne veľmi rád za každú investíciu, ktorá sa na našom území realizuje, a o to viac ma teší, že ide o projekt, ktorý má reálny dopad na bezpečnosť a každodenný život ľudí. Naša obec je vstupnou bránou do Slovenska, prvým kontaktom návštevníkov s krajinou, a preto je pre nás dôležité, aby sme boli dôstojnou vizitkou moderného a bezpečného regiónu. Aj z rozhovorov s obyvateľmi je cítiť, že napriek obmedzeniam počas výstavby vnímajú projekt veľmi pozitívne a oceňujú konkrétne zmeny – širšiu a prehľadnejšiu cestu, súvislé zvodidlá, ktoré znižujú riziko stretu so zverou, či funkčné odvodnenie a priepusty, ktoré sú kľúčové aj z pohľadu prevencie pred prírodnými katastrofami, ako sú povodne. Rovnako dôležitá je aj postupná obnova mostov, ktorá zvyšuje odolnosť celého územia a jeho pripravenosť reagovať na krízové situácie. Tento hraničný prechod na Lysej Poľane má strategický význam najmä pre poľských návštevníkov, keďže ide o východiskový bod k Morskému oku, jednej z najnavštevovanejších destinácií v Poľsku, a preto je bezpečnosť a pocit bezpečia absolútnou prioritou. Veľmi pozitívne vnímam aj samotný princíp cezhraničnej spolupráce, partnerstva a spoločného konania – ide o starostlivosť o spoločný priestor, budovanie regiónu bez hraníc a posilňovanie istoty a pokoja pre všetkých. Takéto medzinárodné projekty prirodzene utužujú vzťahy medzi susedmi a prinášajú konkrétne výsledky na oboch stranách hranice. Za našu obec môžem povedať, že sme s doterajším priebehom aj výsledkami veľmi spokojní a veríme, že pokračovanie projektu prinesie ešte výraznejšie zlepšenie kvality života aj bezpečnosti v celom území.
