Pokračujeme v sérii rozhovorov, ktoré ukazujú, ako sa poľsko-slovenské pohraničie stáva bezpečnejším, odolnejším voči prírodným katastrofám a lepšie prispôsobeným na zmenu klímy.
V roku 2026 predstavíme výsledky viac ako desiatky cezhraničných projektov realizovaných vďaka podpore z Európskych fondov v rámci Programu Interreg Poľsko – Slovensko 2021 – 2027.
Z rozhovorov sa dozviete okrem iného aj to, aký vplyv majú spoločné poľsko-slovenské iniciatívy realizované cez hranice na každodenný život obyvateľov a turistov. Rozprávame sa s partnermi projektov, ako aj s ich konečnými užívateľmi.
Rozhovory realizujeme v rámci hesla: Bezpečnejšie poľsko-slovenské pohraničie pre všetkých!
Rozhovor s pánom Stanisławom Noworolnikom – predsedom Dobrovoľného hasičského zboru v obci Ochotnica Dolna – uskutočnili pracovníci Regionálneho kontaktného bodu programu Interreg Poľsko – Slovensko 2021–2027 v Malopoľskom vojvodstve.
Odkiaľ vznikla myšlienka na projekt?
Myšlienka na projekt vznikla predovšetkým z našich každodenných skúseností ako dobrovoľných hasičov. Žijeme v horskom teréne, kde veľmi často rozhoduje rýchly dojazd na miesto udalosti, a nie všade sa dá dostat obyčajným záchranárskym vozidlom. Máme rozsiahle lesy, strmé svahy, Dunajec a potoky, ťažko dostupné miesta a v časti územia sú aj problémy s mobilným signálom. Preto sme chceli nielen vybaviť naše jednotky vhodnou technikou, ale aj cvičiť spoločne s hasičmi zo Slovenska. Nebezpečenstvo sa predsa nekončí na štátnej hranici. Požiar, povodeň, víchrica či prudké výkyvy počasia môžu postihnúť obyvateľov na oboch stranách hranice. Projekt tak spojil dve veľmi dôležite veci: modernú techniku a ľudí, ktorí ju dokážu spoločne používať.
Aké sú hlavné výzvy spojené s klimatickými hrozbami vo vašom regióne?
Pre nás je najväčšou výzvou predovšetkým horský charakter terénu a čoraz prudkejšie výkyvy počasia. Intenzívne zrážky môžu vo veľmi krátkom čase spôsobiť rozvodnenie potokov a lokálne záplavy. Naopak, obdobia sucha zvyšujú riziko požiarov trávnatých porastov a lesov. K tomu sa pridávajú víchrice, spadnuté stromy, zosuvy pôdy či sťažený prístup k zraneným. V horách sa podmienky dokážu zmieniť veľmi rýchlo. Preto potrebujeme techniku, ktorá umožňuje zasahovať tak pri požiaroch, ako aj pri povodniach či iných lokálnych hrozbách. V projekte sa počítalo okrem iného s terénnymi vozidlami, protipovodňovou výbavou, nádržami na vodu, čerpadlami, termovíznymi kamerami a komunikačnými prostriedkami.
Aké sú vaše skúsenosti v oblasti klimatickej bezpečnosti?
Ako dobrovoľní hasiči máme predovšetkým praktické skúsenosti. Sme to často my, kto býva medzi prvými na mieste udalosti. Zúčastňujeme sa na zásahoch pri požiaroch, záplavách, intenzívnych zrážkach, víchriciach, odstraňujeme spadnuté stromy, pomáhame obyvateľom a riadime akcie v ťažko dostupných terénoch. Chránime lokálnu prírodu pred devastáciou a zničením. Z vlastnej skúsenosti vieme, že pri takýchto udalostiach rozhodujú prvé minúty. Preto je dôležité správne vybavenie jednotiek, no rovnako dôležité sú cvičenia a spolupráca medzi hasičmi. Samotná technika nestačí – treba vedieť, ako ju použiť a ako konat spoločne.
Ako sa nadviazala spolupráca so slovenským partnerom?
Projekt spojil obec Ochotnica Dolna s partnermi z Veľkej Frankovej a Ochotnice. Spolupráca vyplýva predovšetkým z toho, že nás spája spoločné pohraničné územie a veľmi podobné problémy. Na slovenskej strane hasiči pôsobia v podobnom horskom teréne a čelia rovnakým hrozbám. Pre nás, hasičov, je takáto spolupráca veľmi prirodzená. Bez ohľadu na to, či sme Poliaci alebo Slováci, máme rovnaký cieľ – zachraňovať ľudské životy a zdravie, chrániť majetok a životné prostredie.
Ako prebiehala realizácia projektu?
Projekt bol veľmi praktický. Na jednej strane boli jednotky DHZ dovybavené špeciálnou technikou a na druhej strane sa konali spoločné školenia, simulácie záchranných akcií a hasičské súťaže. Ich cieľom bolo nielen naučiť sa obsluhovať techniku, ale získat aj skúsenosti so spoločným vedením zásahov. Pre nás boli mimoriadne hodnotné práve tieto cvičenia. Počas simulácií sa dá v praxi preveriť, ako vyzerá spolupráca, komunikácia, rozdelenie úloh a využitie výbavy. Dôležitým prvkom bola aj edukácia obyvateľov. Projekt sa teda neobmedzoval len na hasičov – prostredníctvom kampane, stretnutí v školách a edukačných materiálov sme odovzdávali poznatky týkajúce sa zmeny klímy a správneho správania sa počas prírodných katastrof.
Čo sa podarilo dosiahnuť a čo nie?
Za najväčší úspech považujeme to, že sme posilnili reálne možnosti fungovania jednotiek DHZ, ale sa aj lepšie spoznali a naučili spoločne zasahovať. Projekt predpokladal vybavenie 5 jednotiek DHZ, uskutočnenie spoločných školení, simulácií záchranných akcií a hasičských súťaží, organizáciu hromadných podujatí pre obyvateľov a edukačné aktivity. Z pohľadu hasiča je tiež veľmi dôležité, že technika zakúpená v projekte bude slúžiť dlhé roky a pri každom výjazde bude nástrojom na záchranu životov, majetku a prírody. Ťažko povedať, že projekt vyriešil všetky problémy, pretože bezpečnosť je proces, ktorý sa nikdy nekončí. Objavujú sa nové hrozby a nové potreby. Preto tento projekt vnímame skôr ako veľmi dôležitú etapu ďalšej spolupráce, nie ako jej koniec.
Máte plány na ďalšiu spoluprácu v oblasti bezpečnosti?
Určite áno. Chceli by sme naďalej organizovať spoločné cvičenia, vymieňať si skúsenosti a rozvíjať vybavenie našich jednotiek. Technika je veľmi dôležitá, ale najdôležitejší sú ľudia. Čím častejšie budú poľskí a slovenskí hasiči spoločne cvičiť, tým efektívnejšie budú dokázať spolupracovať počas skutočného nebezpečenstva. Chceli by sme tiež rozvíjať riešenia umožňujúce dostat sa do ťažko prístupných terénov, zlepšovať komunikáciu a využívať nové technológie pri pátracích a protipožiarnych akciách či počas živelných pohrôm.
Ako by mal Program Interreg Poľsko – Slovensko podporovať aktivity v oblasti bezpečnosti v pohraničí?
Podľa nášho názoru by mal predovšetkým naďalej podporovať praktické projekty – teda také, ktorých výsledky neskôr skutočne využijeme pri zásahoch. Je potrebné ďalšie dovybavenie zložiek, najmä špeciálnou technikou prispôsobenou do horského terénu, no rovnako dôležité je financovanie spoločných školení, cvičení a simulácií. Bolo by dobré rozvíjať aj spoločné systémy komunikácie, varovania obyvateľov a krízového reagovania. V krízovej situácii nemôžeme až vtedy premýšľať, ako spolupracovať. Musíme sa poznať a mať vyskúšané postupy vopred.
Odporúčate využívanie prostriedkov z programu Interreg Poľsko – Slovensko?
Áno, určite. Z pohľadu hasiča vidím predovšetkým konkrétne výsledky. Vďaka takýmto projektom môžu jednotky získať techniku, na ktorú by sa v vlastnom rozpočte len ťažko hľadali financie. Pre mňa je však rovnako dôležité aj to, že sa môžeme stretnúť s hasičmi zo Slovenska, spoločne cvičiť a učiť sa od seba navzájom. Projekt mal posilniť práve prispôsobenie sa zmene klímy, prevenciu rizík spojených s prírodnými katastrofami a odolnosť nášho pohraničia. Interreg nám dáva niečo viac než len výbavu. Dáva možnosť vybudovať spoluprácu a dôveru medzi ľuďmi na oboch stranách hranice. A keď príde skutočné nebezpečenstvo, nezáleží na tom, z ktorej strany hranice sme. Záleží na tom, aby sme dokázali konat spoločne, rýchlo a účinne, pretože najdôležitejší je ľudský život.
Ďakujeme za rozhovor.
